Slovenský jazyk 1. E.
30. 11. 2009
Slovná Zásoba
Slovná zásoba
- súbor všetkých slov v jazyku
Individuálna slovná zásoba
- Aktívna : slová, ktoré bežne používame
- Pasívna : slová, ktorým rozumieme a bežne ich nepoužívame
Štruktúra SZ jazyka :
Jadro : neutrálne viacvýznamové slová používané v rôznych štýloch a sú neodvodené : ruka neutrálne slovo, mama, dobrý byť – existovať, v, na, pred
Prechodná vrstva : odvodené slová viacvýznamové nepoužívajú sa vo všetkých štýloch nerast, materinský
Okraj : slová z jedným významom a s obmedzením významom temnica, luna, ...
5 pasívnych slov :
gynekológia , lexikológia, numizmatika, heraldika,
Systém slovnej zásoby :
- slová v jazyku vstupujú do vzájomných vzťahov
- dôležitým kritériom na zaradenie slov do skupín je vecný / lexikálny význam slova
o 10 slovných druhov
Podstatné mená
Prídavné mená
Plnovýznamové Zámená Ohybné (skloňovanie + časovanie)
Číslovky
Slovesá
Príslovky
Predložky
Neplnovýznamové Spojky Neohybné
Častice
Citoslovce
Významové vzťahy medzi slovami
A) ANTONYMÁ – slová s opačným / protikladným významom
prík.: Brat – sestra; hore – dolu; čierny – biely; ochotný – neochotný; dobrý - nedobrý
B) SYNONYMUM – slová s rovnakým/ podobným významom , inak znejúcich, rovnoznačné slová, vytvárajú tzv. synonymické rady
prík.: žiak – študent, poslucháč; dom – stavanie, búda, chajda, stavba, vežiak, činžiak, barak, panelák…; rýchlo – bystro, chytro, rezko, náhlivo, svižne, …
C) HOMONYMUM – slová rovnozvučné slová, budú rovnako znieť ale budú mať iný význam
tzv. pravé homonymá napr.: perie(vtáčie)- perie(činnosť, bielizeň)- nie je tu žiadny vnútorný súvis
tzv. polysemantické slova – oko
· ľudské
· volské
· kurie
· na sieti
· morské
; medzi významami je súvislosť v tomto prípade je to tvar
D) PARONYMÁ – sú formálne podobné slová, ale nie rovnaké
napr.: LAŇ – LÁN – ĽAN
§ využívajú sa v umeleckých textoch a v publicistike, sú prvkom na oživenie textu; na pobavenie
§ napr.: Známy taliansky terorista (tenorista) zaspieva áriu.
Na čele vlády stojí Pán Priemer (Premiér)
Slovenská národná zrada (rada)
§ V umeleckých textoch napr.:
ČAS TECHNICKÝ POKROK
Aj tie ženy nedobytné. U ľudí sú dôležité dobré a zlé skutky.
Po čase sú neodbytné. U robotov – dobré a zlé skrutky.
VIACSLOVNÉ POMENOVANIA
a) ZDRUŽENÉ POMENOVANIA = Pomenúvajú 1 objekt, ale skladajú sa z viacerých slov
napr.:
· Stará mama
· Vysoká škola
· Svetový rekord
· Kamzík tatranský
· Národná Rada Slovenskej Republiky
· Triedna učiteľka
b) FRAZEOLOGIZMY = ustálené slovné spojenia (môžu mať niekoľko slov alebo vytvárajú vety)
napr.:
· Vziať nohy na plecia
· Byť v niečom namočený
· Dať niekoho do starého železa
· Postaviť sa na vlastné nohy
- k ustálených slovných spojeniach patria aj PRISLOVIA, POREKADLA a PRANOSTIKY
Zmeny v slovnej zásobe
- SZ sa na jednej strane obohacuje novými slovami, na druhej strane postupne klesá frekvencia používanie niektorých slov
Obohacovanie SZ :
a) Tvorenie slov
b) Preberanie slov z iných jazykov
c) Zmena významu slova =) prenášanie pomenovania, napr.: metafora
A) Tvorenie slov
· Odvodzovanie
- Od základového slova odvodíme nové, pomocou predpony, prípony alebo oboch
- 
napr.: spolužiačka - Predpona Slovotvorná základ Prípona
napr.: spolužiačka - Predpona Slovotvorná základ Prípona· Skladanie
- Nové slovo vzniká spojením väčšinou 2 slov, slovotvorných základov
- napr.: drevo/rubač, knih/kupec zem/e/guľa, nov/o/vek, kras/o/korčuliar; o,e- spájacia morféma
· Skracovanie
- A) Skratky – napr.:, atď., Ing., , používajú sa hovorovej reči skracovaním
· TANAP, …
- B)Značky – liter – L, O2 - kyslík, kilogram - kg
§ Osobitné postupy :
o Univerbizácia - napr.: minerálna voda – minerálka; mobilný telefón - mobil
o Multiverbizácia – opačný postup ako UNI... používa sa v odbornom a publicistickom štýle
o napr.: súťaži sa – prebieha súťaž; súhlasiť – dať súhlas
· Príležitostné slová - vznikajú v umeleckom texte a nie sú súčasťou slovnej zásoby
o napr.: návidieť
Preberanie slov z cudzích jazykov
V slovenčine sú slová z :
§ Latinčina – slovo kostol, košeľa,…
§ Gréčtina – slovo hymna ,…
§ Čeština - slovo úvaha,…
§ Nemčina – slovo papier, cibuľa,…
§ Rumunština – bryndza, bača, fujara,…
§ Maďarčina – slovo guláš, langoš,…
§ Francúzštiny – slovo parfém, kostým, román,…
§ Taliančina – slovo špagety, pizza, opera,…
§ Španielština – slovo armáda, tango,…
§ Ruština – slovo vzduch ,…
§ Poľština – slovo kresliť,…
§ Arabčina – slovo alkohol, káva,.…
§ Japončiny – karate, kung-fu, kimono, bonsáj,…
§ Indiánske jazyky – čokoláda, cigarety,…
§ Angličtina – slovo hotdog, víkend, čipsy,…
Slová z cudzích jazykov sa po prevzatí môžu prispôsobovať nášmu pravopisu, niektoré úplne (typické slovo džús / juice), niektoré čiastočne a niektoré vôbec (pizza), niektoré slova fungujú v oboch podobách (jazz/džes; show/šou,…)
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
